Stručný prierez archeologickými dejinami Gánoviec

Doterajšie výsledky archeologického výskumu v katastrálnom území obce ukazujú, že dejiny obce siahajú dávno pred obdobie zachovanej prvej písomnej zmienky. O rekonštrukciu dejín sa zaslúžili predchodcovia súčasných archeológov, náhodní nálezcovia i profesionálni archeológovia. Časť pamiatok hmotnej kultúry sa zachránila už na sklonku 19. storočia.

Medzi najdôležitejšie archeologické lokality patrí bezpochyby poloha Hrádok. Exploatáciou travertínu od r. 1870 sa tu prichádzalo na množstvo archeologických i paleontologických nálezov, z ktorých časť je v zahraničných múzeách, menšia časť v Národnom múzeu v Prahe a v Podtatranskom múzeu v Poprade. V roku 1926 tu kamenársky majster K. Koky objavil a následne J. Petrbok zachránil výliatok mozgovne včasného neandertálca, ktorý v roku 1949 opísal paleoantropológ E. Vlček. V tom istom roku tu našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však nezvestná. Pri revíznom výskume v r. 1955-1956 sa na tomto nálezisku objavili ďalšie kosti neandertálcov – ľavá vretenná a lýtková kosť. Patrili nedospelému jedincovi. Ide o najstaršie antropologické nálezy na území býv. Československa (staré 120 000 rokov), ktoré zaraďujeme do stredného paleolitu. Okrem antropologických nálezov do tohto obdobia zaraďujeme početné kosti ulovených pleistocénnych zvierat a štiepanú kamennú industriu, zhotovenú z kremeňa a rádiolaritov. Menej výrazné stopy osídlenia zaznamenávame nav Hrádku z mladého paleolitu, ktoré patria kultúre gravettien (25 000 rokov pred n. l.).

Ojedinelá čepeľ posledne zmienenej kultúry sa našla tiež v polohe Za stodolami, kde sa archeologickým výskumom v rokoch 1987 až 1996 (s prestávkami) doložilo najmä osídlenie z mladšej doby kamennej – neolitu (4500 pred n. l.). Svedectvo podáva keramika kultúry s mladšou lineárnou, ďalej želiezovskou a bukovohorskou keramikou, kamenná štiepaná (pazúriková, obsidiánová, rádiolaritová) a brúsená industria (sekery, mlaty, kliny), zvieracie kosti domácich i ulovených zvierat, kostená, parohová industria (šidlá, dláta, rukoväte kamenných nástrojov...), hlinené prasleny (doklad výroby textílií) a pod. Ide o dedinu najstarších spišských roľníkov, chovateľov stád a výrobcov hlineného riadu, aké poznáme aj z iných častí Spiša (Poprad-Matejovce, Stráne pod Tatrami, Smižany a i.).

Osídlenie z neskorej doby kamennej – eneolitu (3500-2300 pred n. l) evidujeme na lokalite Hrádok. Patrí predovšetkým badenskej kultúre, ktorá husto osídlila takmer celé Slovensko, vrátane horských i podhorských regiónov. Hojná je predovšetkým keramika, ale aj kamenné štiepané, brúsené, kostené a parohové nástroje, hlinené prasleny, nákončia mechov alebo hlinený lievik (doklady miestneho spracovania medi). Väčšina pamiatok z Hrádku je uložená vo fondoch Podtatranského múzea v Poprade. Tu je deponovaný aj fragment misy na lalokovitej nôžke resp. amforka, ktoré patria skupine Nyírség-Zatín zo záveru eneolitického vývoja. Značnú časť sídliska z eneolitu a nasledujúcej doby bronzovej zničila výstavba miestneho futbalového ihriska v polohe Za stodolami. Do tohto obdobia patrí aj kamenná sekerka z neznámej polohy katastrálneho územia obce.

Doba bronzová (2300-750 pred n. l.) je na území Gánoviec doložená nálezmi z jej viacerých časových úsekov. Zo starších terénnych aktivít je známa keramika hatvanskej kultúry zo staršej doby bronzovej z Hrádku.

Vrchol osídlenia gánovského Hrádku predstavujú pamiatky otomanskej kultúry z počiatku strednej doby bronzovej. V r. 1956 tu odkryli zvyšok zrubenej studne s nálezmi kultového charakteru. Spomedzi nálezov zo studne možno spomenúť ľudské kosti, zlatú špirálku, nádoby a šperky z brezovej kôry, hlinené prenosné piecky a železný kosák – najstarší železný výrobok na území západnej, strednej a severnej Európy. Sídlisko z tohto obdobia sa rozkladalo aj v polohe Za stodolami, kde sa podarilo preskúmať tiež pozostatky hrobov z rozhrania strednej a mladšej doby bronzovej. V jednom z hrobov sa v kamennej skrinke našla urna pilinskej kultúry, v ktorej spočívali uhlíky (symbolický hrob?) a bronzová ihlica lužickej kultúry (doklad kontaktov oboch kultúr). Viaceré nálezy keramiky a kovových predmetov z mladšej a neskorej doby bronzovej pochádzajú zo známej lokality Hrádok (bronzové sekerky s tuľajkou, kosáky). Vzácne sú nálezy z rozhrania neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej – halštatskej (8./7. stor. pred n. l.), objavené pri rozširovaní chaty nad železničnou stanicou.

Ide o bronzové výrobky tráko-kimerského horizontu, ktoré zväčša obsahujú súčasti konského postroja. Pamiatky z mladšej doby železnej – laténskej sú z chotára Gánoviec skromné a viažu sa na ojedinelú keramiku z Hrádku.

Slovanských nálezov zo sledovaného katastrálneho územia nie je veľa. Obmedzujú sa na črepy prevažne zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade. Neoverená je informácia (F. Javorského) o slovanskej keramike, ktorú objavili pri výstavbe rodinného domu pri prameni v miestnej časti Filice. Keramika z 13. storočia pochádza z preskúmanej polozemnice, na ktorú sa prišlo v polohe Za stodolami (označovaná tiež ako Dvor JRD). Sporadické stopy osídlenia máme v polohe Do hájnice (črepy z 13.-15. storočia) či v rôznych častiach polohy Za stodolami. Problematicky datovaný je predpokladaný zemný val v polohe Breziny, južne od obce (pri kóte 865,7).

V staršej literatúre sa stretávame aj so zmienkami o bližšie neznámych archeologických nálezoch, na ktoré sa prišlo v polohách Pod kúpeľmi, Pod rúbaniskom a Za hradskou.

Pestrú mozaiku pravekých a stredovekých dejín obce možno poskladať len v súčinnosti s mnohými investičnými akciami na území obce, za účinnej spolupráce s obecnou samosprávou a všetkých obyvateľov Gánoviec.

Mgr. Marián Soják, PhD.