Gánovce > Obec > História obce
História
Historická obec je po prvý raz písomne doložené roku 1317 ako Villa Ganau. Medzi
jej vtedajšími tromi majiteľmi sa spomína aj istý Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého
dostala obec svoje meno. Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom
a ovocinárstvom. Súčasťou obce je i časť Filice, pomenovaná podľa kolonistu Filu,
ktorému uhorský kráľ Béla IV. daroval tunajšie pozemky roku 1236.
Názov obce v písomných dokumentoch sa postupne menil napr. r. 1473 bola známa ako
Ganfal, neskoršie r. 1521 Ganovecz až roku 1808 vzniká terajší názov obce. Maďarský
názov Gánóc a nemecký Gansdorf. Gánovce určite existovali už dávno pred 14. storočím,
pretože ich ranogotický kostol bol postavený v polovici 13. storočia. V tom čase
existovali už aj Filice, ktoré sa s Gánovcami spojili do jednej obce roku 1924.
Obe obce patrili ku kopinickým obciam, tzv. zemianskym dedinám, ktoré tvorili Malú
župu, resp. Stolicu X. spišských kopijníkov. Tá bola pripojená v veľkej Spišskej
župe až roku 1803. V stredoveku plnili kopijníci vojenskú resp. strážnu funkciu.
Pôvod kopijníkov historicky nie je ujasnený. Niektorí historici pripisujú tento
názov až do čias Veľkej Moravy. Mali určité výsady, časť kopijníkov si zachovala
pôvodné výsady a ostala v zemianskom stave, časť sa dostala na úroveň poddaných
a majetky získali šľachtické rodiny, ktoré patrili pod správu veľkej župy. To bol
aj prípad Gánoviec a Filíc. Obe obce až do zrušenia poddanstva roku 1848 patrili
viacerým zemepánom. Počet obyvateľov až do roku 1890 bol okolo 300 duší.
Na území Gánoviec sa spomínajú liečebné pramene už roku 1549. Postupne vyrástla
pri nich kúpeľná osada. Roku 1852 ju však majiteľ Augustín Korponaj dal zbúrať a
na jej mieste postavil kúpeľný dom a vedľa letohrádok, reštauráciu a spoločenský
pavilón. V rokoch 1877-79 dal dovtedajšiu artézsku studňu prehĺbiť na 184 m a neskôr
bol vybudovaný krytý bazén s termálnou vodou, ktorý existuje aj v súčasnosti, ale
už mimo prevádzky. Ostatné projekty v kúpeľnom areály sú už asanované. V roku 1948
boli kúpele, predtým značne poškodené a vojnou znárodnené a prikročilo sa k ich
stavebnej úprave a k vybudovaniu náležitého hygienického vybavenia. V plnej prevádzke
boli do roku 1992.
Kúpeľný prameň so sadrovou, zemitou, uhličitou vodou obsahuje prevažne HCO3, Ca,
Mg, teplotu má 24,2 stupňov Celzia. Účinne pôsobí pri žalúdočných kataroch, ako
aj pri všeobecných chorobách zažívacích ústrojov, liečebne reumatizmu, v začiatočnom
štádiu tuberkulózy, pri škrofulóze, krivici, chronických kožných ochoreniach, málokrvnosti,
cukrovke a v ostatnom čase dobre výsledky sa dosahujú v liečbe dny.
|