História dcérocirkevného ev. a. v. zboru Gánovce

Dcérocirkevný ev. a. v. zbor Gánovce patrí k ev. a. v. cirkevnému zboru Švábovce. Pôvodne však boli Gánovce v reformačnej dobe samostatným cirkevným zborom s dvoma fíliami – Filice a Hozelec. Mali svojho farára, chrám, terajší rímsko – katolícky sv. Michala z 13. storočia s gotickými nástennými maľbami zo 14. storočia a faru, ktorá už v súčasnej dobe neexistuje.

Za ukrutného desaťročného prenasledovania (r. 1671 – 1681) cisárom Leopoldom I., keď evanjelických kňazov a učiteľov väznili a predávali za otrokov na galeje, prišiel na Spiš generál Špork s veľkou armádou, ničiac polia a plieniac dediny. Aj gánovským evanjelikom vzali v r. 1673 chrám a farára Juraja Straku vyhnali. V roku 1688 však v ňom ešte odbavovali služby Božie Simon Bernovius a Ján Noe, potomok exulantskej hugenotskej rodiny.

V r. 1700 bolo v Gánovciach 104 rím. katolíkov a 204 evanjelikov. Aj za Rákocyho povstania mali tu evanjelici svojich kňazov – Jána Nohaidesa a Jána Mičinského.

Po márnej snahe udržať si samostatný cirkevný zbor, pripojili sa v r. 1710 ako fília k ev. a. v. cirkevnému zboru v Batizovciach a patrili k nemu do r. 1843. Do Batizoviec chodili aj do kostola. V kronike batizovského ev. a. v. cirkevného zboru sú zachované mená kňazov a učiteľov, ktorí účinkovali v Gánovciach: r. 1650 Michal Hisoricus, r. 1666 Michal Ganoczius, r. 1671 Juraj Straktozy a po prenasledovaní r. 1707 Ján Mičinský (Mitsinský).

Po tolerančnom patente osvieteného panovníka cisára Jozefa II. r. 1781 nachádzame v r. 1786 Gánovce a Filice úradne uznané za fíliu Batizoviec. Je tu uvádzaná aj škola, ktorej prvým učiteľom bol Juraj Stračka, ktorý v súkromnom dome odbavoval služby Božie.

V r. 1789 si vzal cirkevný zbor do árendy kuriársky pozemok Matiáša Nerodoliho s budovou a s troma jutrami poľa. Zriadili v ňom modlitebňu, školu a byt pre učiteľa. Budova však bola stará a bolo nebezpečné sa v nej schádzať. Preto Mikuláš Okolicsányi z Gánoviec a Marek Ssirmany z Hozelca darovali zboru drevo na opravu budovy. Povozy daroval gánovský pán m. Okolicsányi. Obnovenú modlitebňu posvätil dňa 20. novembra 1813 batizovský kňaz Ondrej Scultéty. Trikrát do roka chodil sem odbavovať služby Božie. Inokedy ich odbavoval kantor – učiteľ.

Keďže sa dcéra Matiáša Nerodoliho Juliana vydala za Jozefa Sárkanyiho do Dobšinej, Filice od nej v r. 1819 odkúpili árendovaný pozemok aj s budovami za 1350 zlatých.

Dňa 27. júla 1825 po vykonaní vizitáciu vo Švábovciach, popoludní superintendent Pavel Jozeffy prišiel do Filíc, aby tu slávnostne vykonal vizitáciu. Učiteľom bol vtedy hranovnický rodák Jakub Slavkovský. Filice vtedy rátali 136 duší, Gánovce 84 duší.

Keď sa Švábovce v r. 1835 spolu s Hozelcom osamostatnili, pripojili sa Gánovce s Filicami ku ev. a. v. matkocirkevnému zboru ako jedna dcérocirkev v r. 1843. Drevená modlitebňa bola v zlom stave a tak si za pomoci Gustav – Adolfského spolku vybudovali murovaný kostolík. Začali v r. 1873 a posvätený bol konseniorom Jánom Schonwisznerom na Michala v r. 1878. Pri 100. výročí bol generálne obnovený, aj nová zvonica bola postavená a posvätená d. p. biskupom Júliusom Filom.

Mgr. Zuzana Vaľovská