Vysvetlenie pojmov

Pozemkové úpravy

Pozemkové úpravy sú pokračovaním obnovenej evidencie vlastníckych práv k pozemkom – známe ako registre obnovenej evidencie pôdy (ROEP). Obnova evidencie vlastníckeho práva veľmi zjednodušene znamenala doplnenie právnych listín (najmä dedičských konaní) k vlastníckym právam zapísaných v pozemkovej knihe. Vlastníctvo k pozemkom sa v minulosti nadobúdalo zápisom v pozemkovej knihe, v päťdesiatych rokoch zápis stratil svoje opodstatnenie a po roku 1964 bol definitívne nahradený novou evidenciou nehnuteľností. Hoci vlastnícke právo nikdy nezaniklo, jeho výkon najmä v extraviláne sa postupne utlmoval, poľnohospodárske pozemky boli združované do správy štátnych majetkov poľnohospodárskych družstiev, lesné pozemky do správy lesných podnikov. V krajine sa zmenil spôsob obhospodarovania, malovýrobné formy boli nahradené poľnohospodárskou veľkovýrobou, zvýšila sa intenzita obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, v snahe zabezpečiť potravinovú sebestačnosť boli vykonané rekultivačné a melioračné úpravy. Začal sa proces zániku tradičného modelu vidieckej rodiny, postupne sa menil systém hodnôt, úspech na poli a v maštali nahradili nové hodnoty.

Zánik niektorých funkcií v krajine a ich nahradenie inými opatreniami

Zmena spôsobu hospodárenia na pôde prechodom na poľnohospodársku veľkovýrobu, vyhlásenie národného parku na území Vysokých Tatier a jeho ochranného pásma v predhorí Vysokých Tatier výrazne zmenili tvár krajiny. Na vysokohorských lúkach sa prestalo pásť, políčka vytvárajúce mozaikovitú štruktúru boli nahradené rozľahlými lánami. Opatrenia na ochranu pôdy pred znehodnotením a reguláciu pohybu vôd overené stáročnými skúsenosťami zmenou hospodárenia vo väčšej miere zanikli, alebo boli nahradené inými opatreniami. Posilňovala sa ochrana prírody, hospodársky využívané lesy na území TANAP-u sa stali ochrannými lesmi.

Obnova vlastníctva, náhradné pozemky, dlhodobé nájomné vzťahy

Zmenou spoločenských pomerov po roku 1989 sa vytvorili podmienky pre obnovu výkonu vlastníckeho práva, vlastník znovu získal právo rozhodovať o spôsobe nakladania so svojím majetkom. Otvoril sa priestor pre reštitúcie a zmiernenie majetkových krívd.

Vznikla naliehavá potreba obnoviť údaje o vlastníctve a vlastníkoch. Obnova evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim znamenala nadviazať na platné zápisy pozemkových kníh doplnením o listiny preukazujúce vlastníctvo z archívov katastra, súdov a listín predložených občanmi. Zostavením registra sa v plnej nahote ukázali nedostatky v evidencii, ktoré majú svoje korene v časoch rakúsko-uhorskej monarchie a ktoré sa ešte znásobili prerušením prirodzeného vývoja vlastníckych vzťahov v období rokov 1953-1989. Ako príklad môžu poslúžiť dedičské konania, pri ktorých sa neprededila celá majetková podstata - parcely, alebo spoluvlastnícke podiely v spoločných nehnuteľnostiach a pod. Zároveň sa otvorila aj trochu boľavá otázka vyrovnania dedičských podielov. Požiadavky spojené s obnovou evidencie vlastníckych práv kladené na vlastníkov, potreba obnovy dedičských konaní a ich časová náročnosť spojená s usporiadaním pomerov na vznik ktorých vlastník nemal vplyv, poplatky spojené so zostavením registra a v neposlednom rade narušenie rodinných vzťahov sú negatívnym dôsledkom obnovy evidencie.

Pozitívnym dôsledkom je, že vlastnícke vzťahy sa schválením registra a jeho zápisom do katastra nehnuteľností stali hodnovernými údajmi zapísanými na liste vlastníctva. Problematickým údajom je výmera pôvodných pozemkov. Nakoľko sa pri obnove evidencie nevykonávalo nové mapovanie, preberali sa skôr zistené, častokrát málo presné písomné údaje o výmerách. Tak vznikajú nedorozumenia ohľadom výmer v prípade, že sa výmery preberajú z máp alebo sa v teréne vykonáva nové mapovanie.

Vlastníkom, ktorí prejavili záujem hospodáriť na pôde a nebolo možné vydať im pôvodný pozemok, bol po dohode s ostatnými užívateľmi vyčlenený náhradný pozemok. Jedným z rozhodujúcich užívateľov sú poľnohospodárske podniky, ktoré spravidla vznikli transformáciou jednotných roľníckych družstiev. Dlhodobo nestabilná ekonomická situácia poľnohospodárskych podnikov sa postupne stabilizuje, výraznejšie najmä od vstupu Slovenska do Európskej únie. Stabilita poľnohospodárskych podnikov je dôležitá, nakoľko pôda (tiež les) nie je výrobným prostriedkom, ktorý je možné v prípade stratovosti jednoducho opustiť. To úzko súvisí so snahou poľnohospodárskych podnikov hospodáriť na pôde prenajatej do dlhodobého nájmu. Krátkodobý prenájom pozemkov nie je totiž z hľadiska investícií do poľnohospodárskej výroby efektívny. Do ceny za prenájom pôdy sa výrazne premieta aj hospodárenie v sťažených podmienkach a tak cena prenájmu je výsledkom kompromisu oboch strán.

Veterná kalamita, revitalizácia, pozemkové úpravy
Obnova funkcií lesa, náhradné opatrenia v poľnohospodárskej krajine

Územie Vysokých Tatier postihla 19. novembra 2004 veterná kalamita. Tá mala za následok poškodenie lesných porastov na území TANAP-u, ale aj lesov a spoločenstiev drevín v poľnohospodárskej krajine. Rozsiahlym poškodením lesných porastov sa vytvorili predpoklady aj na zmeny v odtokových pomeroch ľavostranných prítokov rieky Poprad. Pre obnovu vetrom poškodeného územia Národné lesnícke centrum vo Zvolene spracováva projekt revitalizácie lesných ekosystémov na území TANAP-u, na ktoré nadväzujú opatrenia pozemkových úprav v poľnohospodárskej krajine ohrozenej možnými následkami veternej kalamity. Spoločným znakom projektu revitalizácie a pozemkových úprav je návrh na seba nadväzujúcich preventívnych ochranných a regulačných opatrení, ktorých cieľom je nahradiť tie funkcie lesa a spoločenstiev drevín, ktorých obnova potrvá roky až desaťročia tak, aby sa znížilo riziko ohrozenia obyvateľstva a majetku. Opatrenia v poľnohospodárskej krajine sú navrhnuté s cieľom zabezpečiť ochranu a prevenciu pred povodňami mimo vodného toku a tiež zabrániť odnosu pôdy. Navrhovanými typmi opatrení sú predovšetkým jednoduché opatrenia spočívajúce vo využití stabilizujúcich vlastností trvalých porastov, od viacročných krmovín cez zatrávňovanie až po výsadbu drevín. Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy je do 1,5% celkovej výmery. Porovnaním s historickým stavom dokumentovanom na leteckých snímkach z roku 1949 môžme konštatovať, že navrhované opatrenia sa vo veľkej miere zhodujú s opatreniami, ktoré tu existovali v minulosti, prípadne inou formou nahrádzajú tie funkcie, ktoré nie je možné a ani účelné obnoviť. Vtipne môžeme konštatovať, že pozemkové úpravy v krajine pravdepodobne žiadne veľké škody nenapáchajú, naopak výberom prírode blízkych opatrení prispejú k zlepšeniu stavu životného prostredia. V porovnaní s technickými a biotechnickými opatreniami na vodnom toku zameraných na zvýšenie prietočnej kapacity koryta toku sú takéto opatrenia lacné.

Samozrejme sú navrhované v súlade s koncepčnými zámermi v oblasti protipovodňovej ochrany. Tiež si treba uvedomiť, že sa čiastočne pohybujeme v území s vysokým stupňom ochrany prírodného prostredia, čo obmedzuje realizáciu technických (rozumej stavebných) opatrení.

Pozemkové úpravy sú jedinečným nástrojom pretvárania krajiny. To znamená, že opatrenia sa nielen navrhujú, ale aj realizujú. A nielen realizujú, ale ak majú plniť účel na ktorý sa zriadili, tak je potrebné sa o ich prevádzku starať. S realizáciou,údržbou, prevádzkovaním a starostlivosťou o opatrenia sú spojené finančné náklady. Zdanlivo krásna myšlienka opatrení budovaných vo verejnom záujme, ktoré majú chrániť obyvateľov a majetok pred znehodnotením tak dostáva šedivý odtieň dennej reality – kto to bude platiť? Otvorene treba povedať, že štát si dlhodobo neplní záväzky v oblasti náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania. Keďže napriek minimalizácii záberu poľnohospodárskej pôdy navrhované opatrenia čiastočne obmedzujú vlastníkov a užívateľov pozemkov vzniká tak nárok na náhradu. Ak chceme naozaj funkčné opatrenia, je teda nutné hľadať aj iné zdroje ich financovania. Preto navrhujeme opatrenia takého charakteru, ktorý bude prinášať úžitok, doslova majetkový prospech. Jednou z možností je využiť stimulačné ekonomické nástroje na zabezpečenie priaznivého stavu krajiny – ako odborneto znie, keď chceme povedať, že poľnohospodárske podniky majú možnosť vstúpiť do finančne zabezpečených agroenviromentálnych programov starostlivosti o krajinu, ktorých súčasťou sú napríklad opatrenia na prerušenie dĺžky svahu, starostlivosti o vodné a mokraďové biotopy a nelesnú drevinovú vegetáciu. Teda ten istý typ opatrení, aké navrhujeme v pozemkových úpravách. Nie vždy to musí byť pre poľnohospodársky podnik výhodné a rozhodnutie vstúpiť do takéhoto programu je dobrovoľné. Iný spôsob, akým zabezpečiť funkčnosť opatrení je tolerovať produkčnú funkciu na plochách navrhovaných opatrení. Či je to produkcia dreva, pestovanie liečivých a okrasných rastlín, vždy by tieto plochy mali mať správcu motivovaného zabezpečiť prioritnú ochrannú a regulačnú funkciu. V oboch prípadoch vzniká priestor pre úzku spoluprácu obce, urbárskej spoločnosti, poľnohospodárskeho podniku, vlastníkov a správcov územia (vytváranie súkromno-verejných partnerstiev na miestnej úrovni).

Vráťme sa však späť k pozemkovým úpravám. Doteraz sme sa zaoberali stránkou vhodného usporiadania a využívania územia. Navrhli sme opatrenia, ktoré je možné jednoducho a lacno realizovať. Ak by sa správcom opatrení stali poľnohospodárske podniky a jednalo by sa len o zatrávnenie, na zmenu vo využívaní pozemkov by nebol potrebný ani súhlas vlastníka. Predpokladajme, že sa podarí uviesť opatrenia do skutočného života tak, že budú plniť požiadavky na ne kladené. Aký to má dopad na vlastníctvo, na pozemky a porasty s ktorými vlastníci vstupujú do pozemkových úprav?

Najskôr si pripomeňme, že na listoch vlastníctva založených po obnove evidencie vlastníckych vzťahov sa nachádza právny stav.

Právny stav nemusí a spravidla ani nie je zhodný so stavom, ktorý sa nazýva užívací stav. Pod užívacím stavom rozumieme stav,pri ktorom vlastníci užívali konkrétne pozemky zodpovedajúce prírodným a prevádzkovým pomerom. Inými slovami vlastník neužíval pozemok 600 metrov dlhý a 2 metre široký ako je evidovaný v právnom stave, ale pozemok primeraného tvaru, napríklad 100 m dlhý a 12 metrov široký. V minulosti sa vykonávalo nové mapovanie, alebo aj komasácie, práve s cieľom zosúladiť evidenciu a skutočný stav v prírode. Ak by sme urobili pokus, pri ktorom by sme vyzvali vlastníkov, aby sa postavili na svoje pozemky, väčšina z nich by správne určila pozemky, ktoré užívala. Na jeden pozemok by sa však nepostavila skupina spoluvlastníkov, skôr by sa každý so spoluvlastníkov postavil na svoj pozemok, ktorý bol časťou spoločne vlastneného pozemku.
O tom, ako na svojej časti hospodáril, rozhodoval sám. A to isté by malo byť aj výsledkom pozemkových úprav. Zrušenie spoluvlastníckych vzťahov, scelenie vlastníckych podielov z rôznych pozemkov v rozumne využívanej krajine je očakávaný výsledok pozemkových úprav. To je však zjednodušený pohľad. Skutočnosť je o niečo zložitejšia.

Prekážkou, ale na druhej strane výhodou je skutočnosť, že vlastníci boli zbavení možnosti hospodáriť na pôde pomerne dlhé obdobie. Pozemkové úpravy teda neriešia stav, pri ktorom nanovo usporiadajú pozemky vlastníkov, ktorí sú zároveň užívateľmi pôdy, ale väčšinou preusporiadajú pozemky vlastníkov, ktorí pôdu poskytujú do dlhodobého nájmu. Ak pozemkové úpravy nemajú poškodiť účastníkov pozemkových úprav, potom je nevyhnutné vziať tento fakt do úvahy. Preto sa nečudujem, ak poľnohospodárske podniky, ktoré
vyvinuli obrovské úsilie aby s vlastníkmi pôdy uzavreli prijateľné dlhodobé nájomné zmluvy, pristupujú k pozemkovým úpravám s istou nedôverou. To isté platí aj o známych vlastníkoch. Tým, že v konaní o pozemkových úpravách vystupujú aj vlastníci,ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond, prípadne štátna organizácia lesného hospodárstva, môže u vlastníkov vzniknúť obava, že napriek pekným rečiam v skutočnosti za nich bude rozhodovať opäť niekto iný. Kedy sa teda rozhoduje o zmenách vo vlastníctve? Rozhodujúcim dokumentom pre zmenu vo vlastníctve sú zásady pre umiestnenie nových pozemkov. V tomto dokumente sa stanovujú pravidlá narábania s vlastníctvom. Sa stanovujú znamená, že účastníci konania určia záväzné pravidlá do akej miery sa bude vykonávať sceľovanie, aké pravidlá budú platiť pre porovnávanie primeranosti pôvodných a nových pozemkov, ktoré pozemky budú slúžiť spoločným záujmom účastníkov a pod. Vzhľadom na to, že zásady pre umiestnenie nových pozemkov platia, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy je pre transparentnosť procesu dôležité vedieť akú výmeru štát vlastní a zastupuje a aké sú jeho zámery.

Niektoré zámery štátu sú definované v samotnom zákone, napríklad pozemky určené projektom pozemkových úprav na verejné zariadenia a opatrenia a spoločné zariadenia a opatrenia pre územný systém ekologickej stability regionálneho a nadregionálneho charakteru poskytuje štát. Najúčinnejším preventívnym opatrením pred obavami z negatívneho zasahovania štátu je vysporiadanie si vlastníctva po právnych predchodcoch a aktívne si uplatňovať svoje práva.

V projekte sa postupuje nasledovne:

Vlastníkom sa doručí výpis z registra pôvodného stavu. Výpis obsahuje údaje o vlastníkovi a jeho vlastníctve v obvode pozemkových úprav. Z obvodu pozemkových úprav je vylúčené zastavné územie obce, teda výpis neobsahuje dom, dvor, záhradu, prípadne iné pozemky vylúčené z pozemkových úprav – napríklad poľnohospodársky dvor, priemyselný park. Výpis registra pôvodného stavu sa líši od výpisu z registra obnovenej evidencie pozemkov počtom parciel.
Výmery pozemkov a veľkosť výmery spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa mapových podkladov. Predmetom pobúrenia vlastníkov býva často skutočnosť, že vo výpise z registra pôvodného stavu býva iná výmera ako je evidovaná. Dôvodom je skutočnosť, že výmera skôr evidovaná a výmera na mapách sa môžu vzájomne líšiť. Výmera určená z máp sa viac približuje skutočnej výmere parcely. Predstavte si oplotenú parcelu obdĺžnikového tvaru, ktorá sa nezmenila sto rokov. Výmera 5 000 m2 evidovaná na liste vlastníctva bola určená pred sto rokmi. Z registra pôvodného stavu sa dozviete, že výmera je 4 500 m2. Rozhodne vás to nenechá chladným, ešte sa s pozemkovými úpravami ani nezačalo a už vám niekto zobral 500 m2. Skutočnosť je však taká, že parcela sa nezmenšila, nikto si z nej neodkrojil. Jednoducho sa ukázalo, že pôvodná výmera parcely nebola určená správne a do registra pôvodného stavu vstúpil údaj zodpovedajúci skutočnej výmere.
Stanoví sa hodnota pozemkov a porastov. Hodnota, cena, peniaze, to všetko sa spája s majetkom. V pozemkových úpravách je to dosť nešťastne zvolený pojem. Meradlom objektivity pozemkových úprav je zachovanie primeranosti pôvodných a nových pozemkov. Preto sa pre územie rozdelí na časti s rovnakými vlastnosťami premietnutými do hodnoty pozemkov. Porasty sa oceňujú osobitne, ich cenu stanovuje súdny znalec na základe platných predpisov. Vráťme sa späť k nášmu oplotenému pozemku. Vlastník vstupuje do pozemkových úprav s pôvodným oploteným pozemkom. Predstavme si, že po pozemkových úpravách bude vlastniť ten istý oplotený pozemok. Aby bolo zabezpečené, že ho pozemkové úpravy nepoškodili, porovná sa pôvodný a nový pozemok. Pokiaľ bude primeraná výmera a hodnota pôvodného a nového pozemku, je všetko v poriadku. Pokiaľ by to tak nebolo, udiala sa počas projektu nejaká čertovina. Aj z tohto príkladu vidieť, že je dôležité aby do projektu vstupovali reálne výmery. Pokiaľ by vlastník vstúpil do projektu s evidovanou, ale nafúknutou výmerou 5000 m2 a vystúpil z tým istým pozemkom ale o výmere 4500 m2, nový pozemok by na papieri nebol primeraný pôvodnému ani vo výmere ani v hodnote. Vlastník by mohol namietať, kde je jeho 500 m2.
Použili sme termín vlastníkovi vznikol nárok. Nárok sa týka výmery a hodnoty pôvodných pozemkov. Rozoberme si to podrobnejšie. Vlastník vlastní pozemky, na nich sa v súčasnosti nachádza orná pôda, lúka a les. Vlastní aj podiel v spoločnej nehnuteľnosti – urbárskom lese. Predpokladám, že k k rozdeleniu urbárskeho majetku nedôjde, naďalej ostane spoločným
majetkom. Nárok za podiel v spoločnej nehnuteľnosti sa teda bude riadiť osobitným postupom. Vo väčšine prípadov urbárske pozemky ostanú na pôvodných miestach, v pôvodných hraniciach a v pôvodných podieloch. Pozemkové úpravy nezasahujú do vnútorného usporiadania spoločenstiev. Za lesné pozemky, ktoré nie sú urbárske vzniká vlastníkovi nárok na primerané lesné pozemky a porasty. Vykonať zámeny vlastníctva v lesoch je mimoriadne odvážny čin. Na lesných pozemkoch rastú stromy a zachovať primeranosť pôvodných a nových pozemkov a porastov nie je jednoduché. Nie je to jednoduché, ale možné. Zámeny sú väčšinou žiadané pokiaľ vlastníci chcú v lesoch samostatne hospodáriť, ale štruktúra spoluvlastníkov ich obmedzuje. Radšej uvediem príklad, v ktorom 50 vlastníkov vlastní ucelenú časť lesa. Dvadsať vlastníkov je známych, ostatní zomreli a dediči po nich nie sú známi. Keďže vlastníctvo nemožno nikomu odňať, štát stanovil správcu majetku týchto vlastníkov. V spoločných nehnuteľnostiach je ňou Slovenský pozemkový fond a v ostatných prípadoch štátna organizácia lesného hospodárstva. Známi vlastníci a štátne lesy sa nevedia dohodnúť na nakladaní s majetkom a chcú sa rozdeliť. V pozemkových úpravách je to možné, oddelia sa pozemky vlastníkov v správe štátnych lesov a známych vlastníkov. Ak sú rozumní, dohodnú sa na hospodárení podľa lesných dielcov, alebo porastových skupín. Ak sa nedohodnú, život ide ďalej bez zmeny. Pozemkové úpravy sú príležitosť, nie násilné preusporiadanie. Jednoduchšia je situácia pri poľnohospodárskych pozemkoch. Poľnohospodársky využívaná pôda je evidovaná v produkčných blokoch. V pozemkových úpravách je možné sceľovať, premiestňovať, alebo obnovovať pôvodné pozemky v týchto produkčných blokoch, zamieňať v rámci blokov, vyslovene podľa pravidiel, ktoré si stanovia a odsúhlasia vlastníci. Ako sa to udeje si vysvetlíme inokedy.
Mimoriadne dôležité je zistiť zámery vlastníkov o spôsobe nakladania s vlastníctvom. Možností nie je tak veľa, buď chce hospodáriť na svojich alebo prenajatých pozemkoch, alebo naopak chce pozemky niekomu prenajať. Toto je mimoriadne dôležitý bod, takže ho rozobereme podrobnejšie. Ak vlastník chce hospodáriť na svojich pozemkoch, niet čo riešiť. Spolu s ostatnými   užívateľmi poľnohospodárskej pôdy sa dohodnú na hranicich ospodárskych obvodov.
Jednotlivé hospodárske obvody musia byť   usporiadané tak, aby každý z užívateľov bez prekážok vykonával svoju činnosť. Do príslušného hospodárskeho obvodu vlastníkovi umiestnime jeho nové pozemky. V bežnej praxi sa vyskytovali prípady žiadosti o vydanie náhradných pozemkov. Vlastník prejavil   záujem hospodáriť, povinná osoba mu vydala pôvodné, alebo náhradné pozemky, ktoré vlastník po určitom čase opustil.
Obyvatelia obce tak dostali možnosť pozorovať prírodné procesy. Opustená, ladom ležiaca pôda prešla vývojovými štádiami, zaburinenie, zarastanie pionierskymi drevinami, v prípade dostatku času sa z pozemku časom stane les. V skutočnom živote asi   smetisko. Poľnohospodárske družstvo nemá povinnosť zobrať pôdu späť, ak ju zoberie na vlastné náklady musí pôdu zrekultivovať. Apelujem na zodpovednosť v rozhodovaní, odporúčam poľnohospodárskym podnikom vytvoriť možnosti pridelenia   záhumienkov aj pre nečlenov družstiev a vlastníkom zvážiť na aké obdobie a aké činnosti chcú vykonávať. V žiadnom prípade nechceme nikoho v rozhodnutiach odrádzať alebo obmedzovať. Predpokladajme, že sa všetci uvážlivo rozhodnú, vzniknú vzájomne rešpektované hranice hospodárskych obvodov. Jeden z užívateľov hospodári na svahovitých pozemkoch nad obcou. Riadi sa zákonom   stanovenými obmedzeniami a napriek tomu niečo nie je v poriadku. Za dažďa do obce steká blato, voda vytápa pivnice a dvory.
Venovali sme mimoriadnu pozornosť príprave projektov. Odhalili sme príčiny a navrhli opatrenia ako túto nepríjemnú situáciu   riešiť. Zopakujem, užívateľ hospodári v súlade s predpismi. Ak chceme aby hospodáril ináč, nad rámec zákonom stanovených obmedzení a zamedzilo sa opakovaniu život znepríjemňujúcich udalostí je nutné ho obmedziť. Vlastníci sa rozhodnú navrhované opatrenia prijať, prospech, ktorý môžu získať je merateľný suchou pivicou a nezablateným dvorom. Užívateľ ich rozhodnutie musí rešpektovať. Za obmedzenie mu patrí náhrada, vyššie som upozornil, že účinné a fungujúce bude opatrenie len vtedy ak sa
oň niekto bude starať. Druhý užívateľ hospodári na rovinatých pozemkoch pod obcou. Opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia, veľmi moderné opatrenia na zachovanie biodiverzity predpokladajú výsadbu remízok. Užívateľ si na pôžičku zakúpil špeciálnu poľnohospodársku techniku, ktorá vyžaduje ucelené, neprerušované plochy. V dobrej vôli si prenajal pred pozemkovými úpravami pôdu. Hospodári a spláca pôžičky. Realizáciou opatrení mu narušíme organizáciu pôdneho fondu. Iné pozemky podobných vlastností v chotári nie sú a užívateľ odchádza do iného katastra. Toto zrejme nie je želaný výsledok pozemkových úprav, preto opatrenia, ktoré navrhujeme rozdeľujeme podľa naliehavosti a potreby. Naliehavé sú prvé, zároveň ich môžeme stotožniť s pojmom verejný záujem, potrebné opatrenia je nutné uplatňovať po zohľadnení širších súvislostí.
Zvláštnym prípadom je situácia, keď existuje zámer premeniť poľnohospodárske pozemky na stavebné na základe územného plánu.
Takéto pozemky sa z pozemkových úprav alebo vylúčia, alebo sa riešia osobitným spôsobom. Väčšina vlastníkov by chcela, aby jeho pôvodné pozemky boli presunuté do tejto lokality. To by sa muselo riešiť na úkor iných vlastníkov, čo nie je spravodlivé. Situácia sa rieši tak, že vznikne samostatný projektový blok. Žiadny z vlastníkov nemôže byť z tohto bloku presunutý, nie je možné ani zmeniť výmeru vlastníka v bloku. Teda nik nie je poškodený ani zvýhodnený. V praxi je však obvyklé, že pri realizácii takýchto zámerov vlastník nesúhlasí s výstavbou inžinierskych sietí, zriadením prístupovej komunikácie a pod. Zablokuje tak proces výstavby, s cieľom zvýšiť cenu pozemku, alebo z iného dôvodu. Má na to právo, ale nerešpektuje tak požiadavky iných účastníkov. Preto je možné osobitne pre tento blok prijať a odsúhlasiť také pravidlá, ktoré presadia záujem väčšiny nad záujmom jednotlivca. Tie pravidlá si stanovujú a odsúhlasujú v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov vlastníci.

Postupne sa dostávame k princípom sceľovania pozemkov. Zákon o pozemkových úpravách má presne a prísne stanovené procesné postupy. Postup je upravený krok za krokom a každý z nich podlieha povinnosti informovať účastníkov konania. Na príklade registra pôvodného stavu uvediem princíp:
- zverejnenie návrhu registra a doručenie výpisu z registra vlastníkom,
  prerokovanie a rozhodnutie a námietkach voči registru pôvodného stavu,
  schválenie registra pôvodného stavu.
- Inými slovami, neexistuje spôsob ako v projekte vykonať akýkoľvek krok bez vlastníkov a užívateľov pozemkov. Všetci vlastníci sú si rovní, bez ohľadu na to či vlastní 100 m2, alebo 1000 hektárov. Každý, koho práva sú pozemkovými úpravami dotknuté má možnosť aktívne svoje práva uplatňovať.
Dnes sme sa venovali časti úvodných podkladov, ktorá sa týka nárokov vlastníkov a čiastočne vhodného využívania územia.
Tieto časti projektu pozemkových úprav sa nazývajú Register pôvodného stavu a Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia.
Dotkli sme sa preventívnych opatrení pred možnými následkami veternej kalamity a princípov ich uvedenia do života.
Vymenovanie a podrobné vysvetlenie postupov, oboznámenie sa s príčinami, dôsledkami, potrebami, požiadavkami a ich riešením si vyžaduje väčší priestor. Dúfame, že ho nájdeme vo vašich novinách. Jedine informovanosť a transparentné konanie je cestou k dosiahnutiu očakávaných výsledkov.

Slovo na záver

Pozemkové úpravy sú nástrojom odstraňovania prekážok, ktoré vznikli historickým vývojom, sú nástrojom rozvoja vidieka.

Sú financované z prostriedkov Slovenskej republiky a Európskej únie. Postupne sa vykonajú na celom území republiky. Ich výnimočné, ale u nás stále nedocenené postavenie spočíva v možnosti reálne zlepšiť stav životného prostredia, odstrániť prekážky súvisiace s výkonom vlastníckych práv. Áno, je pravdou, že v čase keď ľudia lietajú do vesmíru nie je problém evidovať vlastnícke vzťahy aj v tisíckach spoluvlastníckych podielov vo veľkosti niekoľkých metrov štvorcových. Spoločnosť má však stratégie a koncepcie pre zlepšenie životných podmienok obyvateľstva. Vstupom do Európskej únie sa čiastočne zlepšili aj možnosti ich financovania. Určite nie na všetko, ale ak vieme rozlíšiť naliehavosť od potreby tak zrejme dosť. V republike máme projekty na prevenciu pred povodňami a riešenie protipovodňových opatrení, zmiernenie dôsledkov očakávaných klimatických zmien, budovania priemyselných parkov a zón, nielen tých z miliardovými investíciami, ale aj tými čo zamestnajú 10 ľudí v obci, kde je zamestnaný len starosta. Je potrebné zlepšiť prevádzkové pomery poľnohospodárskych podnikov, zjednodušiť a stabilizovať podnikanie na pôde? Vyasfaltovať večne zablatený výjazd z obce do polí? Všade je podmienkou majetkoprávne vysporiadanie, alebo súhlas vlastníkov. Zo sto projektov zalesnenia sú realizované tak jeden dva.

Chýba súhlas vlastníkov? Presvedčme ich o potrebe a užitočnosti návrhov. Ak to dokážeme u väčšiny, tým ktorí aj tak nesúhlasia ponúkajú pozemkové úpravy nový pozemok primeraný pôvodnému. O tom sú pozemkové úpravy, o príležitosti. Je na účastníkoch konania ako túto príležitosť využijú.

Ing. Ján Julény
Projektant pozemkových úprav